SACRAMENTO, Kalifòni – Depatman Resous Dlo (DWR) a te fè jodi a katriyèm sondaj nèj sezon an nan Phillips Station. Sondaj manyèl la te anrejistre 126.5 pous pwofondè nèj ak yon ekivalan dlo nèj de 54 pous, ki se 221 pousan nan mwayèn pou kote sa a nan dat 3 avril. Ekivalan dlo nèj la mezire kantite dlo ki nan nèj la epi li se yon eleman kle nan previzyon rezèv dlo DWR a. Lekti elektwonik DWR yo ki soti nan 130 detèktè nèj ki plase toupatou nan eta a endike ekivalan dlo nèj nan tout eta a se 61.1 pous, oswa 237 pousan nan mwayèn pou dat sa a.
“Gwo tanpèt ak inondasyon ane sa a se dènye egzanp ki montre klima Kalifòni an ap vin pi ekstrèm,” te di Direktè DWR, Karla Nemeth. “Apre twa ane ki pi sèk yo te anrejistre ak enpak devastatè sechrès sou kominote atravè eta a, DWR te rapidman chanje direksyon pou reponn a inondasyon ak previzyon pou fonn nèj k ap vini an. Nou te bay asistans pou inondasyon bay anpil kominote ki te fèk kèk mwa de sa t ap fè fas ak gwo enpak sechrès.”
Menm jan ane sechrès yo te demontre ke sistèm dlo Kalifòni an ap fè fas ak nouvo defi klimatik, ane sa a ap montre kijan enfrastrikti inondasyon eta a ap kontinye fè fas ak defi ki soti nan klima pou deplase ak estoke otan dlo inondasyon ke posib.
Rezilta 1ye avril ane sa a ki soti nan rezo detektè nèj nan tout eta a pi wo pase nenpòt lòt lekti depi rezo detektè nèj la te etabli nan mitan ane 1980 yo. Anvan yo te etabli rezo a, rezime 1ye avril 1983 pou tout eta a ki soti nan mezi manyèl kou nèj la te 227 pousan mwayèn nan. Rezime 1ye avril 1952 pou tout eta a pou mezi kou nèj la te 237 pousan mwayèn nan.
“Rezilta ane sa a pral rete nan tèt li kòm youn nan pi gwo ane ki gen nèj ki janm anrejistre nan Kalifòni,” dapre Sean de Guzman, manadjè Inite Sondaj Lanèj ak Previzyon Rezèv Dlo DWR a. “Pandan ke mezi kou nèj an 1952 yo te montre yon rezilta menm jan an, te gen mwens kou nèj nan moman sa a, sa ki te fè li difisil pou konpare ak rezilta jodi a. Piske yo te ajoute plis kou nèj pandan ane yo, li difisil pou konpare rezilta yo avèk presizyon atravè deseni yo, men kou nèj ane sa a se definitivman youn nan pi gwo eta a te wè depi ane 1950 yo.”
Pou mezi kou nèj Kalifòni an, se sèlman ane 1952, 1969 ak 1983 ki te anrejistre rezilta nan tout eta a ki pi wo pase 200 pousan nan mwayèn 1ye avril la. Pandan ke li pi wo pase mwayèn nan tout eta a ane sa a, kouch nèj la varye anpil selon rejyon an. Kouch nèj Sid Sierra a aktyèlman a 300 pousan nan mwayèn 1ye avril li a epi Sierra Santral la a 237 pousan nan mwayèn 1ye avril li a. Sepandan, Sierra Nò a ki enpòtan anpil, kote pi gwo rezèvwa dlo sifas eta a ye a, a 192 pousan nan mwayèn 1ye avril li a.
Tanpèt ane sa a te lakòz enpak atravè eta a, tankou inondasyon nan kominote Pajaro ak kominote nan konte Sacramento, Tulare, ak Merced. FOC a te ede Kalifònyen yo lè li te bay plis pase 1.4 milyon sak sab, plis pase 1 milyon pye kare plastik, ak plis pase 9,000 pye ranfòsman miray miskilè, atravè eta a depi janvye.
Nan dat 24 mas, DWR te anonse yon ogmantasyon nan livrezon Pwojè Dlo Eta a (SWP) ki te prevwa pou rive nan 75 pousan, konpare ak 35 pousan ki te anonse an fevriye, akòz amelyorasyon nan rezèv dlo eta a. Gouvènè Newsom te retire kèk dispozisyon ijans pou sechrès ki pa nesesè ankò akòz amelyorasyon kondisyon dlo yo, tout pandan l ap kenbe lòt mezi ki kontinye bati rezistans dlo alontèm epi ki sipòte rejyon ak kominote ki toujou ap fè fas ak defi rezèv dlo.
Pandan ke tanpèt ivè yo te ede kouch nèj la ak rezèvwa yo, basen dlo anba tè yo pran plis tan pou refè. Anpil zòn riral toujou ap fè fas ak pwoblèm rezèv dlo, sitou kominote ki depann sou rezèv dlo anba tè ki te diminye akòz sechrès pwolonje. Kondisyon sechrès alontèm nan basen rivyè Kolorado a ap kontinye afekte rezèv dlo pou plizyè milyon Kalifònyen tou. Eta a kontinye ankouraje
Dat piblikasyon: 21 Fevriye 2024